Speleoklub UPJŠ

Počasie daždivé, ale vyrazili sme, lebo bolo treba odfotiť dilatometer a tiež som plánoval urobiť dlho plánovaný servis sondy MARS v potoku nad studňou P31, ktorá kontinuálne meria od februára 2012.
Vidieť, že rok 2018 je daždivý s mnohými povodňami.

Zraz na domci v Háji večer 27.11. Kýška s potápačmi došiel ešte večer, pražáci až ráno. Potápanie v 2 skupinách. Dolný vchod Kýška a spol, došli po 22. sifón, kde ale bolo priveľa vody. Na spiatočnej ceste zafarbili riečisko pred 2. sifónom. K hornému vchodu šiel tím Manhart a spol., spolu s našimi študentmi.  Manhart a Teichman sa zanorili, dosiahli sifón 17.17. Manhart tu potápal sólo, kameň sa po poslednej akcii rozrušil, poodkladal úlomky bokom a prenikal ďalej asi 80 m Sifón je dosť rozľahlý, sú tu vodorovné ale aj strmo klesajúce úseky, dosiahol hĺbku okolo 38 m, čo bola hranica možností s daným vzduchom. Je to prekvapivé zistenie, navyše voda v sifóne bola chladná, okolo 7 stupňov.

Už dňa 29.1. konštatoval R. Dobrovič, že vody v spodnom vchode je nebývale vysoká a ani sa nedostal k dilatometru. Vonku sa totiž oteplilo a začalo pršať, takže na východoslovenských riekach sa prejavili  povodňové aktivity. Bolo jasné, že to bude asi aj na Skalistom a preto sa Stano Danko bol na to pozrieť. Fotky vidíme, údaje z tlakovej sondy budú iste zaujímavé. 

Skupina Speleodiver (SSS) oživila prenikanie v tzv. "priamom smere" teda sifónmi 17, 18, 19 20 atď. Náročná aktivita sa začala likvidáciou nefunkčného telefónneho kábla, výmena šnúr na vzdialených sifónoch a celkovo budovaním tímu na náročné podujatie. Akcie 29. 11 a 21.12. smerovali k tomu, podporný nížinný tím (Hochmuth, Kovalik, Mufi) sa zaoberali opravou schodišťa ale najmä inštaláciou  ďalšej tlakovej sondy MARS 4i.
Nová sonda má výškový rozsah 5m, takže bude možné sledovať dynamiku jazera vo vchode a najbližších jazerných sifónov, o ktorej máme iba nesúvislé informácie. Tieto sú veľmi dôležité pre bezpečnosť potápania a závislosť na meraniach prietoku v hornej časti prinesie iste zaujímavé výsledky.

V priebehu zimy a jari sa v jaskyni uskutočnili potápačské pokusy za spolupráce so speleokubmi Spaleoaquanaut (Praha) a Speleodiver (SSS). Riešilo sa najmä odstánenie balvanu brániaceho postupu v najnižšom mieste (- 17m) sifónu 17.17.  Top - potápačom bol Martin Honeš, ktorý žiaľ zahynul pri dopravnej nehode pri Tornali na ceste na akciu práve v tejto jaskyni dňa 7.4. 2014. Obnovenie aktivity zásluhou K. Kýšku, M. Manharta a kol. prebehlo v júli t.r. Čiastočne sa skalu podarilo rozrušiť, ale na prienik to zatiaľ nestačí.
Domáci "suchý" tím realizoval zameranie možnoho "najvyššieho" vchodu pomocou rádiosondy zapožičanej od manželov Ondrouchových, vzdialenosť na povrch 17-20m sa zdá veľká, no jej prekonanie považujeme za reálne.

Skalistý potok  - tlaková sonda MARS 4 v Kladenskej chodbe

Ďalším dlhodobým zámerom na Skalistom potoku bolo monitorovanie vodného režimu na jedinom významnom prítoku - potôčiku v Kladenskej chodbe. Za týmto účelom sme tu už v minulom roku (pozri nižšie) vybudovali trojuholníkový "Pontceletov" priepad, v ktorom sme prietok zisťovali pri náhodných návštevách. Bolo iba otázkou diplomacie alebo financií, kedy sa nám podarí získať vhodný zaznamenávací prístroj, najlepšie sondu Mars, podobne ako na profile nad vodopádom v studni P-31. Toto sa podarilo v marci, keď sme si požičali si od Správy slovenských jaskýň pokazenú sondu Mars 4, zvládli jej opravu a testovanie. Deň D nastal 1.6. Na veľkej akcii, ktorej hlavným cieľom bolo pracovať na Vrchole 11, sme niesli už aj sondu. Inštalácia na vopred pripravený držiak prebehla podľa našich predstáv a ostáva veriť, že bude fungovať, čo zistíme na nasledujúcej akcii.
Akcie sa zúčastnili Z.Hochmuth, S. Danko, A. Dobos, F. Zacher  Š. Furberger a J.Kendra

22.5. sa realizoval dlhodobý zámer dr. Briestenského z Geologického ústavu ČAV Praha a to inštalácia už druhého dilatometra TM71 v našej jaskyni. Vyhliadnuté mieso sa nachádza v spodnej časti, v mieste kde umelá štôlňa vstupu prechádza do prirodzenej dutiny klesajúcej do sifonálnej časti. Sú tu pekne viditeľné paralelné tektonické zrkadlá a práve v nich by bolo zaujímavé sledovať posun tektonických blokov.
Žiaľ práve pred akciou boli silnejšie zrážky a klesajúca chodba sa zaplnila vodou až na úroveň dna vstupnej chodby. Takže montáž napokon prebehla z vodorovne umiestneného rebríka, ktorý sme  doniesli od J. Kovalika.

V závere roka sa uskutočnilo niekoľko akcií, ktorých výsledkom bolo zväčšenie zameranej hĺžky jaskyne. Systematický výskum v "Novej vetve" ktorá sa začína nad Balkónom v Kladenskej chodbe, viedol St. Danko s priateľmi A. Dobosom, Š. Furbergerom J. Zacherom a i. Tu sa podarilo postupne poprekopávať a objaviť zaujímavú chodbu vedúcu na sever v dĺžke cca 60 m.  Česko - slovenskí potápači Hutňan a Honeš preskúmali  sifón 17.17., ktorý dosiahol hĺbku 19m a na jeho dne bráni ďalšiemu postupu balvan. Po toto miesto je zameraná dĺžka sifónu tiež cca 60 m. Vďaka tomu dosiahla dĺžka jaskyne 8 138 m.

Z Prešova sme vyrazili o 05,45. Našim hlavným cieľom bolo zvládnuť presun na miesto predpokladaného najvyššieho vchodu do systému v oblasti vrchola 11. Po stretnutí všetkých účastníkov na pumpe v Moldave a následne presun na lúku pod výstup k hornému vrchodu sme sa rozdelili. Štefan na nás (ZH, Kovalik, Mikloš) na aute Suzuki vyviezol z Hačavy na planinu, ostatní vystúpili pešo k hornému vchodu. Napriek dažďu sme na mieste asi 3 h kopali v humuse s voľnými kameňmi. Súčasne sme vyriešili výstupovú cestu od chatky na toto miesto.
Dobrovič zatiaľ odčítal dilatometer a ostatní doniesli a inštalovali rebríky na miesto vedúce do najvyšších častí jaskyne. Pri návrate problémy s autom, riešené odtiahnutím do Moldavy.

Z Prešova sme vyrazili s Mufim o 06,30. Počasie sa zdalo výborné, viezli sme rôzne veci na plánované inštalovanie hydrologického priepadu a s tým súvisiacimi opravami elektrocentrály, ktorá ostala v Kladenskej chodbe. Najdôležitejšou vecou bol ale oceľový profil, ktorý som vyrobil z pôvodného veľkého prenosného profilu, ktorý dávnejšie vyrobil Kovalik a ktorý sa povaľoval v horných častiach jaskyne.
So Stanom Dankom sme sa stretli na pumpe v Moldave, bol sám. Vystúpili sme spoločne k vchodu s tým že pôjdeme na koniec jaskyne dvaja a Mufi porobí na chate poriadok a tiež niečo v jaskyni. Vstúpili sme dnu cca o 9,15. Stav vody bol už celkom nízky, cca 11 cm, teda okolo 10 l/s. Došli sme  na koniec vodnej horizontálnej časti Kladenskej chodby. ZH sa venoval oprave centrály, ktorá tu bola od poslednej akcie nefunkčná. Namontoval som vyčistený karburátor (mal som ešte rezervný), vysušenú elektroniku, a po viacerých pokusoch (zlé zapojenie) som centrálu rozchodil. Napriek tomu ale podávala pomerne slabý výkon. Stano zatiaľ v komíne nad Balkónom vyvŕtal a realizoval 4 vrty.
Po jeho návrate dole sme odstavili vodu  hlinenou hrádzou a na 2 x som vyrezal resp. dokončil zárez v hornine na profil. Profil sme zalepili chemickou maltou Patex. Počas experimentovania s vodou sme počuli nezvyklé zvuky spojené asi s rezonanciou pri istom prietoku v oblasti vodopádu. Napokon sa vec podarila, profil už funguje, aktuálny stav bol cca 3,5 cm. O 13 h. sme boli hotoví a vybrali sa nazad. Na spiatočnej ceste od 14 do 14,15 ZH fotografoval dilatometer. Danko odišiel skôr, s Mufim sme dali veci na chatke do poriadku a zostúpili dole, v Háji sme ešte navštívili Terayovcov.

Pri ďalšom postupe sme hydrometrovali na viacerých miestach na toku, až sme  došli do Kladenskej chodby. Tu sme vybalili centrálu a vyrobili prúd pre pohon vŕtačky pre členov, ktorí už pracovali v Meandri či komíne nad Balkónom. Asi po pol hodine sa však centrála začala kaziť, rozoberali sme karburátor a aj potom sa ju darilo oživovať iba krátkodobo.

Medzitým sme zmerali prietok dočasne umiestneným plexiskleným profilom. Vodu sme zadržali dočasnou hlinenou hrádzou povyše. V dne chodby sme realizovali pomocou diamantzového kotúča flexkou zárez na pripravovaný definitívny oceľový profil a pomaly sa pobrali von. Dankovci nás na traverze dobehli, hovorili že sa prekopali a objavili nejakú tesnú sienku po výkope v hline.

Cieľ akcie bola inštalácia ďalšieho hydrologického profilu, tentoraz na pritoku v Kladenskej chodbe, na mieste vytipovanom na poslednej akcii. Avšak zažili sme jedno z maxím vodných stavov spôsobené kombináciou oteplenia a topenia snehu a tiež dažďov. Na miesto profilu sme síce doniesli elektrocentrálu i provizórny plexisklený Thompsonov priepad,  ale na inštaláciu nedošlo. Miestami to bol boj s vodou. Zopár snímkov dokumentuje náročnosť akcie

Vyrazili sme z PO,  Ďuricu sme brali v KE o 08 v práci. Na pumpe sme sa stretli so Stanom a Atilom a spoločne vystúpili k jaskyni. V jaskyni pomerne vysoký stav vody.
Stano šiel dozadu do Siene s výzdobou vŕtať, Mufi a Atila doniesli centrálu a vŕtačku k vodojemu a šli pod vodopád fotiť. ZH a Ďurica prešli cez traverz,  zistili stav vody cca 23 cm, potom stiahli dáta do notbooku a urobili si exkurziu k vertikálnemu úseku nad povrazový rebrík.  Návrat do siene so sudom, medzitým Atila a Danko ukončili práce a vrátili sa domov akôr. My sme naštartovali centrálu a vyvŕtali diery pre stupačku v pukline nad dilatometrom a tiež 2 nerezové stupy, potom sme fotili dilatometer a vrátili sa na povrch.
Návrat k autu, vyhodnotenie v Buzinke a cesta domov

V zostave Hochmuth, Mikloš, Chovanec, Lacko, Čúzyová sme uskutočnili ďalšiu akciu na vylepšenie infraštruktúry jaskyne.  Vyrazili sme z PO, viezli sme 2 plastové rúry 110 mm a redukciu na 125 mm. Najprv sme šli do Hája, kde sme  vyzdvihli mostnú konštrukciu pre  traverz z kôlne Speleodomca. S Lackom a Silviou sme sa stretli na lúke, veci sme spoločne vyniesli hore a transportovali do jaskyne. Transport prebehol dobre, nič sa nepoškodilo. Niesli sme totiž aj centrálu s príslušenstvom (13,3 kg), vŕtačku a iné. Vody tieklo asi o polovicu menej, ako minule, teda nepretekala cez hrádzu nad Monzúnovou dierou. Najprv sme vybudovali cestu – teda traverz, kotvenie a povrazový rebrík z konca balvanu s mostom na miesto, kde padá voda. Potom sme  spojili 2 rúry, namontovali plechové koleno. Predým sme ho odmontovali  z hrádze a opatrnou manilpuláciu na 2 razy umiestnili (raz sa v kolene zalomila plastová rúra). Na spodku sme vyvŕtali kotvenie a 2 plechovými háčikmi a šnúrou stabilizovali koniec na päte balvanu. Tu teraz prúdi voda a nerozstrekuje sa, okolie Monzúnovej diery teraz nabralo úplne iný vzhľad.Potom sme sa rozhodli inštalovať aspoň 1 rebrík na stene Fosílnej chodby. Najprv sme skúšali zalomený, nepasoval, potom priamy. Centrála bežala na balkóne pred mostom, vyvŕtal som zo sedačky diery a inštaloval rebrík. Vzhľadom na tečenie vody a celkové premrznutie, som zostúpil do Fosílnej chodby a tu spustili aj druhý rebrík, ktorý tu ostal. Návrat k hrádzi, kde sme ešte upevnili skrutkou plechové koleno. Návrat na povrch a zostup k autu. Vyhodnotenie v Buzinke a návrat domov.

V silnej zostave: Hochmuth, Chovanec, Petrvalská, Petrvalský, Bóna, Kandričák sme vyrazili opätovne na Skalistý potok. S Chovancom sme viezli 3 pozinkované rebríky, ktoré sme doviezli v stredu od Šusterovcov a naložili na PF v Košiciach. Stretli sme sa na pumpe v Moldave s Dankom, ktorý nám požičal vŕtačku, ako aj 4 členmi z Košíc. Spoločný výstup na základňu, potom sme všetko transportovali do jaskyne. Na začiatku sme fotili dilatometer,  potom sme pospúšťali pod P31 rebríky. Kandričák  sa pokúšal stiahnuť dáta z hĺbkovej sondy (stav vody asi 14 cm, prietok oproti minulej akcii značný). Softwarový problém sa vyriešil vypnutím antivírovej ochrany a Firewall za pomoci prítomného informatika Petrvalského. Dáta stiahnuté, vyzerá to, že 5.11. v pondelok, kedy silne pršalo, bol vodný stav až 28 cm  (príslušný prietok aj 100 l/s) a k tomuto stavu sa došlo rýchlym stúpnutím za cca 5 hodín. Fero najprv odšaloval hrádzu, potom rozobral PVC rúry aj s PU penou. Hrádza nepoškodená, voda ide celým priemerom rúry a ešte sa aj prelieva. Asi ju bude treba nadbetónovať vľavo, lebo tu bola pôvodne plastová rúra. Nasadili sme deviačné koleno, narezali závit a pripevnili ho skr. M6. Voda aj tak padá na plochu a rozstrekuje sa, bude skutočne potrebné ešte aj inštalovať odkvapovú rúru. Potom sme na Balvan presunuli rebríky a inštalovali 1 rebrík na stupeň, resp. stenu balvanu, kde bol dovtedy nevyhovujúci povrazový. Rebrík je obrátený opačne, ale horná kotva 10 mm je dlhá a je v skale, spodné 2 v sintri. Zišli sme ešte nižšie a tu uložili do suchej komory 2 ostatné rebríky. Dajú sa inštalovať aj za terajšieho stavu vody, ale ostatní boli už dosť premrznutí, takže sme akciu ukončili. Na balkóne nad MD ostal stočený rebrík cca 7 m a na balvane 2 stupačky. Spoločne ešte vyhodnotili akciu v Buzinke.