Speleoklub UPJŠ

Exkurzia z fyzickej geografie 28.5.-2.6.2012

Veronika Ferencová , 2 Gb*

28.5. Šesťdňová exkurzia z fyzickej geografie pre druhý ročník jednoodborového štúdia geografie sa začala 28. mája. Stretli sme sa pred školou na jesennej krátko pred 8,00 a počkali sme si na autobus, ktorý bol našťastie klimatizovaný, čo sme ocenili hlavne v nasledujúcich dňoch keď sme sa vyčerpaní vrátili z prechádzok a túr. Samozrejme, už tu sme urobili pár fotiek ,no tie zaujímavejšie boli až z exkurzie samotnej. Po tom ako sme sa ako-tak usadili v autobuse a nahádzali početné batohy, kufre a cestovné tašky do autobusu sme vyrazili z Košíc smerom na východ. Cieľov prvého dňa bolo viacero. Kým sme sa k ním dostali prešli sme cez viaceré zaujímavé obce. Zaujímavé hlavne našimi „milými“ a nesmierne „pracovitými“ občanmi. Ich usilovnosť  je taká veľká, že dokážu „obsadiť“ celé dediny, ktoré kedysi obývalo , zatiaľ ešte stále majoritné obyvateľstvo. Príkladom boli obce ako Vajkovce alebo Kecerovce. Územie , ktorým sme hneď na začiatku prechádzali sa nachádzalo na neogéne a kvartéri. Pokračujúc ďalej sme sa dostali až k územiu, ktoré patrí k rozvodiu Olšavy a Torysy. Po našej ľavej strane sa týčili vrchy ako Dubník a priamo pred nami Slánske vrchy. Mali sme namierené napr. na Makovicu na ktorej sa nachádza vysielač  pokrývajúci územie Košíc. Naša prvá zastávka bola v Herľanoch, ktoré sú známe gejzírom eruptujúcim až do výšky 17-20 m. J Herľany sa nachádzajú v neogéne košickej kotliny a keď v mladších treťohorách nastal pokles južnej časti SR, zaplavilo ho more, do ktorého ústili všetky rieky, v ktorých sa usadili množstvá sedimentov. Táto oblasť je bohatá na termálne vody a pramene. Pre túto oblasť bol typický andezitový vulkanizmus a kotliny vznikli s rôznou hĺbkou. Z morskej vody sa na okrajoch kotlín vytvorili evapority, kde vznikli ložiská soli, anhydritu aj hnedého uhlia. Na záver neogénu pred asi 2 milionmi rokov sa moria zmenili na jazerá s nánosmi štrkov- napr. košická a poltárska štrková formácia. Kvartérny vývoj vytvoril rôzne terasy, riečne doliny a nivy. Na naše sklamanie nebol gejzír práve vo fáze keď vystrekuje vodu, čo v podstate nebolo nič prekvapivé keďže erupcia nastáva len každých 32-36 hodín. Keby sme sa tu zastavili o deň neskôr, mali by sme šťastie vidieť aj erupciu Tu sme si vypočuli úvodnú prednášku doc. Hochmutha o oblasti, v ktorej sa práve nachádzame aj o najbližších plánoch. Pár nešťastníkov, ktorí ešte nemali urobenú poznávačku z rastlín si  dôkladne prezrelo okolité stromy a kry a mohli sme sa pobrať ďalej. Našou ďalšou zastávkou boli Rankovské skaly- sopečný konglomerát, ku ktorému sme sa dostali prudkým kopcom s množstvom ostatkov stromov a kríkov, kde som si , samozrejme, pohundrala ako to mám vo zvyku , že prečo ideme takým zlým terénom  J. Odmenou nám bola krásna výhliadka zo skál na okolitú krajinu a osvieženie v podobe búrky a dažďa.  Keďže pršať neprestávalo, prišiel po nás autobus, v ktorom sa samozrejme viezla aj väčšina pršiplášťov ( však nebude pršaťJ). Z rankovských skál sme sa ďalej viezli dolinou Banského z Ke do Po kraja až k lomu Vechec kde sa ťaží pyroxenický andezit, a daný lom zažíva rozmach hlavne kvôli plánovanej výstavbe dialnice. Popozerali sme andezit a išli ďalej. Prešli sme cez Vranov nad Topľou. V obci Merník sa ťažila ortuť potrebná pri ťažbe zlata. Keďže počasie bolo premenlivé, ustúpilo sa od plánu na výstup na Oblík a namiesto toho sme sa ešte zastavili v Nižnom Hrabovci kde sa ťaží zeolit slúžiaci na filtráciu a čistenie vôd a na hrade Čičva. Deň sa pomaly blížil k večeru a tak sme sa pobrali na ubytovanie na Domaši- Dobrá. Tam sme si dopriali zaslúžený oddych v podobe večere, piva, kofoly a ďalších bližsie nešpecifikovaných alko a nealko nápojov J.

Na druhý deň 29.5.nás opäť privítalo slnečné počasie, zastavili sme sa v neďalekých potravinách, kde z nás boli mierne šokovaní, vykúpili sme nič netušiacim občanom všetko pečivo, vodu, špekáčky a mohli sme vyraziť. Cez ondavskú vrchovinu tvorenú paleogénom sme prešli až do obce Kapušany pri Prešove aby sme si vyšlapali na Kapušiansky hradný vrch. Pod hradom sa nám naskytol pohľad na zosuvy z predchádzajúcich rokov, pre ktoré boli tunajší občania nútený opustiť pár domov. Bol to smutný pohľad, a zároveň som si pomyslela prečo im tu vlastne vydali stavebné povolenia na výstavbu a prečo tu najprv neurobili geologické prieskumy. Pokračovali sme cez les prudkým stúpaním smerom na hrad. Párkrát som si pomyslela že sa otočím naspäť ale nakoniec sme to všetci zvládli a na vrchu nás čakal nádherný výhľad na okolie, mesto prešov, Kapušany a náš zelený autobus, ktorý bol z tej výšky veľký ako špendlík. Na hrade sme sa pofotili a pobrali sa inou cestou, smerom na obec Fintice ku kameňolomu. Cesta bola príjemná, väčšinou viedla cez les a chládok. Pred ďalšou zastávkou v obci Lipovec sme sa ešte zastavili pri Santovke aby sme si nabrali vodu, ktorá mne osobne veľmi nechutila. Po krátkej prechádzke lesom sme prišli k jaskyni zlá diera, ktorá je čiastočne sprístupnená. Ujo správca nás vybavil prilbami, a tak sme išli do jaskyne. Samozrejme baterky alebo nebodaj čelovky mala len malá časť z nás, preto to bolo trocha dobrodružné a adrenalínové keď sme nevideli kam stúpame a či sa niekam nezrútime. V jaskyni sme pobudli chvíľku, poobzerali sme sa a vyškriabali rebríkom navrch( načo schody J ). Potom sme sa chvíľu vyvaľovali na lúke pri autobuse a tipovali kam pôjdeme ďalej. Hrozili nám Braniskom čo sa nenaplnilo, namiesto toho sme prešli cez Lačnovský kaňon po dosť členitom teréne, miestami so schodíkmi a lanami k autobusu. Keďže sme boli hladní, dosť sme sa potešili zastávke na Spišskom salaši, kde som jedla asi najlepšiu kapustnicu zo všetkých aké som kedy v reštaurácii jedla. Prejedení spišských špecialít sme prišli do Levočskej doliny na ubytovanie, ktoré niektorých mierne šokovalo( osy v chatkách a veľkosť izby 2x 2 metre J). Naša častá reakcia po otvorení dverí na chatke bola: a ďalej ??? J. Na počudovanie sme sa práve tu vyspali asi najdlhšie a najlepšie z celého týždňa ( čo asi spôsobila únava z predošlej noci a mierna izolácia jeden od druhého).

Na tretí deň 30.5. sme z Levočskej doliny zamierili smerom na Poprad po dialnici. Prešli sme hranicou rozdeľujúcou Slovensko na 2 úmoria. Práve v tom mieste všetky vodné toky vlievajúce sa do rieky Poprad už patrili k úmoriu Baltského mora. Pri Východnej nás vysadili z autobusu a čakala nás šoková terapia chladom pod Tatrami spolu s krátkou prednáškou o tatrách, ich končiaroch a výstraha , že v treťom ročníku ich budeme vedieť rozoznať a pomenovať. Tatry majú krásne vyvinutý glaciálny reliéf a sú tvorené prevažne granodioritmi. Priemerná ročná teplota Popradu je 4 °C a na Zbojníckej chate zrážky dosahujú okolo 2000 mm ročne, čo znamená že je to najdaždivejšie miesto na Slovensku. Cez cestný tunel Bôrik sme pokračovali ďalej a naľavo sme mali výhľad na Nízke Tatry , konkrétne na Kráľovu hoľu. V Liptovskom Mikuláši sme odbočili smerom na demänovskú dolinu aby sme navštívili Demänovskú ľadovú jaskyňu. Dúfala som, že pôjdeme do jaskyne slobody , pretože rpáve v tejto z 2 spomínaných som nebola ale išli sme práve do ľadovej, ktorú som už videla. Teraz však jej návšteva bola vylepšená peknou prednáškou o jaskyni, jej vývoji a vyhliadkach jej ďalšieho vývoja od milej pani sprievodkyne.  Dozvedeli sme sa napr. že kvôli globálnemu otepľovaniu je viac ako isté že ladová časť jaskyne postupne zanikne, že sa tu nachádza  stena s podpismi slávnych ľudí, Štúrovcov a že ak by sme mali záujem sa tam dnes podpísať, najprv by sme museli získať Nobelovu cenu. Z jaskyne sme pokračovali na obec Demänová a ďalej k stredisku Jasná. Nachádza sa tu jediné rozľahlejšie pleso v Nízkych Tatrách- Vrbické pleso. Urobili sme si príjemnú prechádzku okolo neho , poobzerali okolité hole- hladko modelované  doliny atď. Neskôr sme išli nazad do LM a odtiaľ smerom na Chočské vrchy, ktoré neskôr prechádzali do Podtatranskej brázdy. Tečie tu kvačiansky potom ktorý je na začiatku nevýrazný, no ďalej vytvára veľkú tiesňavu s hĺbkou aj 150 m zarezanú do masívu Chočských vrchov. Neskôr sme prišli až na Oravu s roztratenými sídlami charakteru lazov. Nasledovala pešia túra prosieckou dolinou. Bola to zaujímavá túra, nenáročná na kondíciu no  o to náročnejšia na pozornosť a to, kam stúpime. Trasa bola plná rebríkov, lán a na záver aj lávkou ponad rieku až do obce Prosiec. Na záver sme prišli do Ružomberka kde sme boli ubytovaní na internátoch žilinskej univerzity.

30.5. O 8,00  sme vyrazili z Ružomberka smerom okolo Veľkej Fatry, cez obec Vlkolínec ktorú čím ďalej tým viac okupujú podnikatelia a menia jej pôvodný ráz, často aj viac ako by bolo vhodné.  Dnes bola na pláne obec Magurka a prechod cez sedlo Ďurkovej  v Nízkych Tatrách až na druhú stranu Nízkych Tatier na Horehronie. Najprv sme išli cez Liptovskú osadu typickú salašníctvom a tradíciami. Nad ďalšou obcou Liptovská Lužná je vrch Salatín. Vystúpili sme z autobusu aby sme sa pozreli na krásny masív Nízkych Tatier, ktorý je dlhý asi 100 km , na západnej strane zakončená vrchom Kráľova hoľa , na východe Prašivou a v strede známym Ďumbierom. V zime tu býva vysoké riziko lavín. Zaujímavou obcou je obec Železnô, v ktorej sa v minulosti nachádzali liečebne pre deti s dýchacími problémami, tuberkulózou a alergiami. Známa bola aj ťažbou železa, obec Magurka zas ťažbou zlata. Nasledoval prechod z Magurky cez hrebeň Nízkych Tatier do Hornej Lehoty na Horehroní. Večer sme  mali opekačku spojenú so zábavou.

1.6. V piaty deň sme sa zobudili do upršaného počasia, ktoré zmarili naše plány výstupu na Poľanu a posunuli náš odchod z Hornej Lehoty až na 8,30. Neprestávalo pršať a preto sme zamierili na juh, kde bola menšia pravdepodobnosť zrážok. Prešli sme cez mesto Tisovec a horehronské  podolie.  Zaujímavou časťou tejto trasy bola železnica ktorá sa v úseku Polhory sa mení na ozubnicovú pretože stúpanie do kopca je priveľké. Po sedle Zbojského začína trať prudko klesať. Ďalšou zaujímavou časťou bola Muránska planina , ktorá je zároveň aj národným parkom. Patrila do spišsko-gemerského krasu tvoreného vápencami. Muránska planina je taktiež ako Orava typická lazníckym osídlením.  Pokračovali sme na zarovnané povrchy v oblasti okolo Rimavskej Soboty , a neskôr sme sa ešte zastavili pri zaujímavej vysokej murovanej peci, ktorá v minulosti slúžila na spracovanie železa.  Muránska planina je taktiež ako Orava typická lazníckym osídlením.  Pokračovali sme na zarovnané povrchy v oblasti okolo Rimavskej Soboty , a neskôr sme sa ešte zastavili pri zaujímavej vysokej murovanej peci, ktorá v minulosti slúžila na spracovanie železa. V Rožňave sme sa zastavili na večeru a potom sme sa ubytovali v Gemerskej Polome, ktorá bola miestom nášho posledného nocľahu na exkurzii.

2.6. V posledný, šiesty deň exkurzie sme prešli okolo Rožňavy smerom na Sorošku, kde sa konala kontrola zápisníkov a posledná túra na na Silickú planinu, konkrétne Horný vrch, ktorá trvala cca 3 hodiny. Pred Soroškou sme mali výhľad na najvyšší vrch Volovských vrchov Volovec. Počas túry sme videli množstvo krasových foriem reléfu, početné závrty, škrapy, škrapové polia aj nádrž vytvorenú z kameňov ktorá slúžila pre baníkov. Silickou planinou sme prešli do obce Kováčová, kde nás už čakal autobus. Čakala nás záverečná cesta do Košíc okolo Turnianskeho hradu, Zádielskej planiny a košickej USSteel. Autobus nás vyložil na Palackého ulici, kde sme sa plní zážitkov pobrali naspäť domov.